V Dolnom Kubíne sa nachádza niekoľko sakrálnych stavieb. Dominantou centra mesta je farský rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej, na sídlisku Brezovec rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, na námestí P. O. Hviezdoslava evanjelický kostol. Na tom istom námestí sa nachádza bývalá židovská synagóga s neďalekým židovským cintorínom. 

 

 

    Farský kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 14. storočí a súvisel so založením farnosti v roku 1380. Kostol je od vzniku zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej a ako patrónka bola rešpektovaná aj protestantmi, ktorí boli v 16. – 17. storočí pánmi kostola. Bol postavený v stredoveku a niečo z tohto obdobia sa zachovalo v základoch kostola. V rokoch 1622 – 1629 bol kostol prestavaný v zmiešanom goticko – renesančnom slohu. O prestavbe a dejinách kostola taktiež hovorí epitaf, ktorý sa nachádza vpravo od hlavného vchodu. V roku 1632 bola obec Dolný Kubín povýšená do mestského stavu ako mestečko s obmedzenými mestskými právami. Od roku 1670 všetky kostoly s farami v Uhorsku prešli do správy katolíkov. V rokoch 1672 – 1680 tu pôsobil katolícky kňaz, no v rokoch 1680 – 1705 sa opäť dostal do rúk evanjelikov. Po potlačení kuruckých nepokojov v Uhorsku v roku 1709 sa kostol definitívne dostal do správy katolíckej cirkvi. Okolo roku 1725 bol kostol prestavaný v barokovom slohu. Pri prestavbách bol nájdený dokument, ktorý popisuje kostol ako kamenný, s kamennou krstiteľnicou, kamennou vežou a dvoma zvonmi, cintorín bol oplotený múrom a vo veži bolo horologium (hodiny). Opravy a prestavby kostola prebiehali neustále a až od roku 1887 je kostol v stave, ktorý poznáme dnes. Požiar v roku 1895 zničil vežu, strechu a vonkajšok a s podporou štedrých veriacich bol opravený. 

 

 

 

 

 

    V roku 2005 prebehla generálna oprava interiéru kostola, boli zreštaurované oltáre a sochy, nástenné maľby, obrazy, krížová cesta a lavice a postavený nový obetný stôl.

    Kostol patrí medzi dominanty mesta a každého návštevníka nadchne svojou sakrálnou atmosférou.

 

 

Dolný Kubín - kostol Povýšenia sv. Kríža

 

    Kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec vznikol na podnet Mons. Alfonza Letanovského, bývalého okresného dekana. Výstavba začala v roku 1992 za výdatnej finančnej pomoci veriacich mesta a farnosti. Väčšina prác na výstavbe bola realizovaná svojpomocne a dobrovoľníkmi. Stavba má pôdorys osemuholníka a siaha do výšky 37,5 m. Vo veži sú 3 zvony. 

 

 

    Podlažie kostola tvorí hlavná loď, svätyňa, kaplnka. Z lode sa dá dostať na rozsiahly chór troma schodišťami. 

 

 

    Hlavný oltár vytvoril akademický sochár Peter Švaral. Kapacita kostola je 500 miest na sedenie a 1000 miest na státie. Kostol je viacúčelový, konajú sa tu rôzne náboženské a kultúrne podujatia.

 

 

 

Dolný Kubín - evanjelický kostol augsburského vyznania

 

 

    Evanjelický kostol augsburského vyznania v Dolnom Kubíne začal byť budovaný v roku 1784. Pôvodne bol kamenný s drevenou podlahou a bez veže. V roku 1842 sa dostavala veža so zvonmi. Nový pol tonový zvon bol vyrobený v Pešti v roku 1843. Tento zvon sa dochoval do dnešných čias, no koncom 20. storočia praskol a bol nanovo vyhotovený z toho istého materiálu. Po požiari v roku 1893 sa cirkev rozhodla postaviť nový kostol na tom istom mieste. Farár Pavol Samuel Novák organizoval zbierky na výstavbu. Oltár, kazateľnica, krstiteľnica je dielom rezbárskej školy v Bardejove. 

 

 

    Interiér kostola bol vymaľovaný podľa návrhu akademického maliara Jána Hálu. Na budove fary, ktorá stojí oproti kostolu je umiestnená pamätná tabuľa Samuela Nováka. 

 

 

 

    Tak ako v iných slovenských mestách, aj v Dolnom Kubíne bola židovská komunita. Židovská náboženská obec bola založená v roku 1770 a o 5 rokov neskôr dala vybudovať na mestskom námestí synagógu s ďalšími objektmi. Mestský požiar v roku 1893 synagógu zničil, no v roku 1901 bola postavená nová v nezmenenej poddobe.

 

 

    Židovská synagóga na námestí P. O. Hviezdoslava bola po vojne prestavaná na kino Choč a jej pôvodný účel pripomína pamätná tabuľa odkrytá Václavom Havlom v roku 1990. Židovský cintorín stojí na svahu neďaleko námestia smerom na Kuzmínovo. Je v lesnom poraste a v tvare L. Na cintorín sa vchádzalo schodiskom cez malú bránku. Po pravej strane bola malá ceremoniálna hala, odtiaľ sa vchádzalo medzi hroby. Náhrobky sú však poničené a v súčasnosti je cintorín ohradený kamenným múrom a je otvorený pre verejnosť.

 

    Samotné mesto Dolný Kubín poskytuje aj množstvo iných pamiatok a zaujímavostí k návšteve. Sú to: Historický cintorín, kde je pochovaný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav, Park dejateľov, v ktorom majú významné osobnosti mesta pamätné tabule, Oravská galéria, Čaplovičova bibliotéka, Florinov dom a ďalšie.